Navigácia stránky


Skoč na:

Hlavné menu
Obsah

 

Hlavné menu


 
Navigácia stránky

Obsah


Karel Vachek

prepis monológu s diskusiou konanej v rámci prezentácie filmu „Spriaznení voľbou“ počas festivalu MEMORY KONTROL 19X8, 20.11. 2008 na Stanici v Žiline

 

Karel Vachek

 

Karel Vachek: „Spriaznení voľbou“ povyhrávalo všetky tie ceny a ja som sa vrátil, že z toho urobím  „celovečerák“, ale mne bolo z toho tak smutno,..,  všelijako som to kombinoval, lebo to bolo ako keď koncentrák natočíte tak, že niekto hrnie buldozérom mŕtvoly. Kto sa na to ma pozerať? A vlastne odrazu to aj bolo o mŕtvolách, ale politických. Napríklad som nakrútil ako prišli z Moskvy a Černík dostal skoro infarkt – sa tam zrútil pri stole, a toho Dubčeka s ovisnutou hlavou a takéto samé srandy. Tak som sa rozhodol, že k tomu niečo pridám.

Povedal som si  – urobím to také nádejné, bez tých nepríjemných záberov v krajine. A že urobím zasa groteskný film. No ale, robte si srandu v koncentráku. Chápete? Tam už vidíte ako ten osud šľape neúprosne a nemôžete proti tomu nič postaviť. Tak som to teda takto strihal a strihal som to už asi mesiac. ... No to už bola jar ´69 a že teda mi už nebudú prerábať materiál zo 16mm na 35mm film a že to musím zastaviť. Tak som to cele zobral, celý ten materiál a doniesol som to na skupinu, vtedy ešte mal Juráček skupinu a tam mi dovolili toto robiť. No a tak som im to tam položil na stôl a povedal: prosím vás dajte to niekam, ja o tom nechcem nič vedieť. Sedelo ich tam 5. No a keď som sa potom v ´89-om vrátil, tak sa ukázalo že už sú všetci mŕtvi a nikto nevie kde to je. Ja som to nechcel mať pri sebe. Lebo som si hovoril, že o tom niekto vedel, niekto za mnou príde, aj tak mi to vezme a ja na to proste nie som. Tak som chcel aby to niekto proste vzal.

Keď o tom tak premýšľam, tak som celkom rád, že to zmizlo.. ale aj tak si myslím, že by to bol ten najpodstatnejší materiál z toho roku 68. Napríklad z toho zostal jeden záber Palacha na smrteľnej posteli, ktorý je v niektorých tých filmoch. Tak ten jediný som im dal – inak som ich schovával...

Fedor Blaščák: To je váš záber?

Karel Vachek: Hej. Ale natočil som aj napríklad toho spáleného v Plzni a musím povedať že som v živote nič horšie nevidel. To vyzerá, že to telo má na sebe také praskliny. ... Je to niečo úplne šialené. To je taká škoda všetko. Pritom uznávam, že to má nejaký ten ideový prvok, ale ja nemám rád celé to kresťanstvo s tým krížom.. To sú také nápady! Hoci on tiež tam na hore hovorí: „bože otče prečo si ma opustil?“ to znamená, že vedel, že...Je to strašne zložité.

Fedor Blaščák: Hovoríte, že Dubček bol mimoriadna osobnosť. Mnohí si ho dnes legendarizujú, vraviac, že bol niečo ako svätý muž, že sa okolo Dubčeka koncentrovala nejaká energia a tak.

Karel Vachek: Veď to hovorím! Hrabal o ňom napísal vetu - o nikom inom to nenapísal – napísal „Sašenka Slniečko“. A to nie zo srandy, to napísal vážne. Ja som ho raz videl, natočil som s nim 2 – 3 zábery. Dubček na tej ulici vedel, že príde niekoľko štábov – medzi nimi aj Francúzi a neviem kto – a on pustil nás, na viac nemal čas – chápete? On robil také zvláštne veci. Bol v kancelárii, poskakoval a bol úplne... viete niečo ako Pavarotti keď ide na koncert. Mal vreckovku, tiekol z neho pot a nevedel sa do seba „trafiť“. A zrazu sa mu to podarí a zrazu hovorí ako osvietený človek. Dovtedy sa všetci boja, sa trasú a pozerajú aký strašný vnútorný boj v sebe vedie... Ale niečo sa v ňom zrazu zmení a on začne hovoriť ako.. no.

My sme sa vlastne videli vlastne raz v ´68-om a potom som išiel do parlamentu a bol ´89, alebo bol tak začiatok 90. roku. Videl som ho pred parlamentom a on sa na mňa pozrel a hovorí: „hahaha! A predsa sme sa stretli..“ Chápete? On ma spoznal.  Takže on bol taký.

Dobre vedel, že to musí naťahovať, že im tie veci nemôže hovoriť, ťahal sa s tým Brežnevom, a keď som ho videl takého zeleného, sedel v televízii, to boli zábery z ´89 roku a oni radi hovoria, že keď sa dozvedel že bude Havel prezident, že sa rozplakal. No  hovoril som s Bokom, ten pri tom bol a ten vravel,  že to tak nebolo zďaleka. On sa musel rozplakať lebo všetko od zvolenia Havla išlo iným smerom. A to je úplne jasné. To neznamená, že tým hovorím, že Havel tam nemal žiaden prínos a že tam neboli určite kvality. Dokonca tu je otázka, či to neboli tie jediné možné kvality, ktoré sa dali v daný moment natlačiť tomu svetu. Ale fakt je, že on je utopista, alebo bol, ten Dubček. To znamená že keď mu vezmete tu utópiu, tak vlastne príde o všetko.

Poznáte také tie neoficiálne životopisy? Ja to mám v jednom filme ... v tom poslednom Závišovi... A zisťujem, že ľudia to o ňom vôbec nevedia. Dubčeka skutočne počal jeho ľavicový otec v USA, ktorý odmietol odísť do 1. svetovej vojny a  za to ho odsúdili, preto ušiel do Mexika. A potom sa pomaly snažil z tej Ameriky dostať. A toho Dubčeka odtiaľ doviezli v bruchu cez oceán – jeho mama bola tehotná a prišli sem. Poznáte to? To ma fascinuje na tom Slovensku... a to nepoznajú ani v Čechách samozrejme... Mama bola tehotná prišli do dediny, kde mali domček, ten domček sa im rozpadal a tak mama porodila na fare. A to bola tá istá fara, kde sa narodil Ľudovít Štúr (pozn. v Uhrovci).

Fedor Blaščák: To áno.

Karel Vachek: No. Tak to sa vie. A to už bola prvá republika, oni zobrali všetok svoj majetok, to predali. Naložilo sa to na vagóny a išli na Kaukaz do Sovietskeho zväzu budovať komunizmus. Ale to bola hromada vagónov – nejakých.. ja neviem.. 27 vagónov, také pekné číslo, proste veľa vagónov... A chceli tam založiť nejakú tú priemyslovú obec, ale to sa tam už pomaly začal rozbiehať stalinizmus a oni ich odtiaľ zas vyhnali preč a bolo potom. Takže utekali jednotlivo aby ich nezavreli a prišli o všetok majetok a prišli na Slovensko práve v tom ´38 a to tu vtedy išlo smerom k tým fašistom. No a to znamená že otec bol v ilegalite. Boli v horách. Dubček bol strelený do päty – tak to mal ako Achilles. A s tou pätou sa spája krásna historka: že zháňali doktora, ktorý by mu tu guľku vytiahol a žiadny nebol. Až zohnali nejakého ukrajinského – všetci ostatní sa báli. On mu tu guľku vytiahol. Potom prišlo oslobodenie, prišli Rusi a ukrajinského doktora poslali do Gulagu. A ten Dubček stúpal vo funkciách a zháňal toho doktora v gulagu, až bol dostatočne vysoko, toho doktora z toho gulagu vytiahol a ten prišiel na Slovensko a zomrel.

Medzi tým išlo o to ako dostať Novotného z prezidentstva a on už mal skoro polovicu ÚV, chýbal im jeden hlas na svojej strane aby ho mohli zvrhnúť. A tak sa Dubček vydal za najbližším priateľom Novotného za Hendrichom a tomu ponúkol funkciu 1. tajomníka keď zdvihne ruku. A tak ho takto oklamali toho Hendricha a Novotný bol bez prezidentstva. A ešte krásne bolo že než išiel za tým Hendrichom tak tu niekde v horách lovil medveďa. A údajne povedal že keď toho medveďa uloví, tak toho Novotného zhodia z funkcie. A ako lovili medveďa, nemohli ho uloviť – mali kamarátov – teda papaláši mali psi a tak, no proste nič sa nedarilo. Až všetci odišli a on zostal sám len s hájnikom už bez psov. Napriek tomu na medveďa narazili vystrelili a zabili ho a potom odišli do Prahy a zosadili toho Novotného. To je ale fakt. Je to pekné, že?

A fungovalo to, naozaj fungovala tá legenda. Aj legenda o tom, že tu bude demokracia a že tu nebude proste zmyslom života  nazhromaždiť čo najviac majetku. Vlastne tu vládu preberajú tí, čo sa o ten majetok vedia najlepšie starať. To je obrovská groteska, pretože keď už sa vedia veľmi starať, niektorí sa vedia až príšerné starať, lebo majú toľko toho majetku, že ani nevedia aký majú. Chápete? Ale to je proste ten spôsob starania sa.

Je to akoby veľmi zvláštne. Ja si myslím, že tie veci sa musia robiť z úplne iného konca- sme jednak ovplyvnení tým že spotrebovávame strašne veľa energie a že keby tie chudobne štáty – tie dve tretiny ľudstva čo nemajú čo žrať – keby začali spotrebovávať energie toľko čo my,  tak to celé okamžite skolabuje. Oni sa nám skutočné hodia len na to, že nám vyrábajú tenisky, dostanú za to hrsť ryže a my si ich potom obujeme, že?  Dokonca na tom koloniálnom systéme, ktorý je takto praktikovaný vo veľkom a ktorému sa hovorí globalizácia, parazitujú aj tie krajiny ktoré majú samé svojich chudobných, ako Čína, majú ich na vidieku a tam majú len tu ryžu a potom je tu Hongkong a také tie veľké mestá, kde si jazdia tie tisícky automobilov a stoja mrakodrapy. A ono to nie je o tom, že by niektorí ľudia nemohli počkať, že to tam všetko príde, ale ono to tam prísť nemôže, lebo nie je toľko energie. Keby sa malo vypumpovať naraz toľko nafty, aby to uspokojilo všetkých týchto ľudí, tak sa to zrúti za par týždňov. Takže je to cele blbosť!

A teraz si predstavte, na druhej strane, že vy vlastne ste generácia, ktorá keď nič neurobí tak budú katastrofy, to je normálne... Tak teda tie katastrofy nevyhnutne budú alebo sa vymyslí spôsob, ako si zachovať tú technickú civilizáciu, ako spotrebovať málo energie, ako nelietať stále všetci okolo zemegule, lebo je absurdné, že by mali všetci stále cestovať.

Viete, ja mam študentov a tí stále hovoria: My chceme ísť na stáž! Idú na stáž - všetci idú na stáž – vrátia sa odtiaľ vždy blbší než ako odišli. .... Ale oni nevedia, že to je tiež za cenu obrovskej spotreby energie, to znamená, že to je obmedzená záležitosť, že to takto vydrží. Ja keď som bol vo vašom veku, alebo o niečo mladší... tak rok ´52 – to mi bolo tak 12 rokov. A tak idem z Brna smerom na Slavkov a išiel som tak hodinu po diaľnici a stretol som tri autá – po tej najhlavnejšej diaľnici, štátnej diaľnici na Viedeň. Chápete? Nikto nemal dôvod niekam ísť – tí ľudia pracovali na poliach, v dielňach, alebo v továrňach a nikto nikam nejazdil a pracovali pokiaľ možno na mieste. Teraz všetci niekam idú. Teraz máte takú dokonalú vec ako: vypestuje sa v západnej Európe jablko, náloži sa na loď, loď ide do Kapského mesta, tam sa to dá černochom, tí vyleštia všetky tie jablka, zas to naložia na loď a odvezú to do Európy a  predajú. A to sa vyplatí. Chápete? Tí černosi teda zrejme nedostanú takmer nič, ale to sa oplatí a oplatí sa spáliť aj tú naftu, čo je úplne absurdné a nikto to nevidí. Tak toto je jedna časť tohto sveta.

Potom ďalšia časť sveta je postavená na tom, - vykladám tu voloviny - že totiž vy vlastne musíte, teraz som dokonale zabudol čo som chcel povedať – o čom som hovoril – o energii.

Takže okrem toho problému s energiou je otázka ako sa štrukturuje moc. Moc je hierarchická, teda sú stupne, no tí hore si myslia, že rozumejú všetkému. Oni vôbec nevedia pochopiť hierarchiu, že každý robí niečo iného. Oni takto hierarchiu nechápu. To znamená, že keď niekto volá na červený telefón „Pustím na vás atómovú bombu“ tak ten druhý ho zdvihne a povie: „Nepúšťaj ju. My máme tiež.“ Rozumiete? To je len funkcia, ale oni si myslia, že keď sú na tej špičke tej hierarchie, že získali niečo v hlave navyše. To sú otrasné veci. To znamená, že ten hierarchický systém nefunguje a pretože vieme že to vytvára siete, tie počítače a tak,  že bude možné na tom sieťovom princípe niečo urobiť aj s demokraciou.. Ja s tým otravujem stále, ale demokracie sú reklamokracie a vy vlastne vôbec nepoznáte tých ľudí, ktorých volíte a ako vás ta reklama spracuje podľa toho mu dáte hlas a inak nič. Voliteľný človek, normálny človek, ktorého môžete normálne stretnúť - tak to sa dá iba v skupinách od tých 5 do 10 000 ľudí a tým to končí.

To znamená, že ja si myslím, že jediná cesta potom bude vytvoriť siete takých menších skupín a tie akosi riadiť. A teraz je ešte taká vec ... čo my máme za problémy v sebe, my ako ľudstvo pravdepodobne, mne sa ten výklad celkom páči a tak ho zopakujem, urobil ho nejaký psychiater, ktorý sa poznal s Freudom, Adlerom... bol to Američan. On hovorí, že ťaživé skúsenosti, ktoré my máme napríklad s vesmírnymi, alebo kozmickými katastrofami, o ktorých sa hovorí vo všetkých starých textoch. Nájdete ich v asýrskych a biblických textoch – vždy nejaká  katastrofa a padali hviezdy a Jánovo proroctvo a Noem – je to nabité, ale všetko je to urobené tak, že akoby to znamená niečo iné - že máme byť dobrí na svojich kamarátov a takto.

Ale to úplne to neznamená, ono sú to vždy zbytky...

To nájdete u všetkých národov a vždy sa objavujú aj takí, čo lietali na raketách, týchto majú všade viete? Teda je to smiešne. Takže je to nielen katastrofický ale aj ľudský pokojný spôsob.  Buď katastrofy .. alebo byť lepšími ľuďmi. To znamená, že tieto problémy, ako by som to povedal.. Ľudstvo vždy má dva spôsoby ako sa s nimi vysporiadať. Buď si ich zahráme vo forme napríklad svetových vojen. Kde je veľa mŕtvol, veľa ohňov. ... Ale tá masová trauma sa vytláča tým, že si to zahráme alebo druhá vec je, že sa tvárime, že sa to nikdy nestalo, sa to vytesňuje. To sú dva spôsoby akými sa človek zbavuje traumy. A to znamená, že keď ani vytesňovanie nestačí a musíme si to zahrať, tak celkom nekoordinovane, odrazu stvárame také neuveriteľné veci, ako sú tie vojny a divíme sa potom, čo sa to stalo.

 

 

 
Navigácia stránky